Prechádzam sa po takmer prázdnom meste, chodník sa leskne od hustého dažďa a vietor mi naráža do chrbta tak silno, že sa ledva udržím na nohách. Je tmavá noc a na oblohe svieti okrúhly mesiac. Okrem hvízdania vetra počujem škripot reklamných tabúľ pred reštauráciami. Na hlave mám šiltovku s obrovským nápisom “Edinburgh”, keď si ju na chvíľu rukou nepridržím ihneď odletí, ale potom ma na chodníku počká. Nevadí, že je špinavá pretože horšie už vyzerať nemôžem – som mokrá od hlavy po päty, z veľkej vlhosti mám krepovité vlasy a pod očami rozmazanú špirálu.
K hradu kráčam obľúbenou cestou a dúfam, že v úzkej uličke sa aspoň na chvíľu skryjem pred vetrom. On si ma však nájde a prekvapí vo chvíli, keď sebavedomo kráčam po schodoch. Prvý náraz ustojím a rýchlo sa presuniem k stene. V tomto nepriaznivom počasí som sa rozhodla navštíviť symbolické miesto – The Witches‘ Fountain, ktorá sa nachádza pred vstupom do hradu. Fontána čarodejníc je venovaná ľuďom obvineným z čarodejníctva, väčšinu z nich tvorili ženy, ktoré na liečenie používali bylinky. Zákon o zákaze čarodejníctva z roku 1563 (vznikol za vlády Mary, Queen of Scots) a súdne procesy čarodejníc v roku 1590, mali na svedomí mučenie a usmrtenie až 4 000 ľudí v Škótsku.
Stojím pred fontánou a prekvapí ma, že aj počas zimy je v nej uložený kvetináč s kvetmi. Pozerám sa na hada, ktorého telo je omotané okolo dvoch hláv – jedna budí hrôzu, druhá pokoj. Rozmýšľam nad symbolom fontány a je mi smutno. Vietor do mňa naráža s ohromnou silou akoby ma chcel rýchlo vyhnať. Nechcem spadnúť, a tak si rýchlo spravím jednu fotku a vydám sa dolu kopcom k Tolbooth Kirk, pri ktorej parkuje čierny taxík. Jeho žlté svetlá sa odrážajú na mokrom chodníku, akoby stál pred jedným z 30 000 škótskych jazier (po škótsky “lochs”).
Od Tolbooth Kirk kráčam dolu kopcom na Victoria street. Už od rána tu býva rušno, na ulici parkujú autá a všade sa motajú turisti. Teraz je ale ulica prázdna, vidím iba dvoch ľudí nakúkajúcich do obchodu Harryho Pottera (Museum of Context) a ďalších dvoch, ktorí sa fotia. Netrpezlivo čakám, kým bude muž stojaci v strede ulice konečne spokojný so svojou fotkou. Jeho partnerka mu urobila asi dvadsať záberov, počas ktorých ani raz nezmenil pózu – rozhodovanie pri výbere najlepšej fotky bude ťažké.
Dážď ani vietor neutícha a začína mi byť zima. Na hotel sa mi ísť ešte nechce, a tak sa idem pozrieť do budovy, ktorá ma okrem zelených svetiel láka názvom “The World Famous Frankenstein & Bier Heller”. Interiér je veľmi zaujímavý, bar má dve podlažia a ja sedím na tom vyššom. Je odtiaľto skvelý výhľad na barový pult, malé karaoke pódium a veľké obrazovky, na ktorých sú pustené čiernobiele filmy. Bar je prázdny a mám dojem, že sa naplní až za pár hodín, a tak sa oblečiem a vykročím opäť do mokrých ulíc.
Počas cesty do hotela sa zamýšľam nad tým, prečo sa mi v Edinburghu tak veľmi páči. Mesto je nádherné, odvšadiaľ dýcha história, tajomnosť a „spooky“ atmosféra. Aj napriek temnej minulosti necítim negatívnu energiu, práve naopak – pocit pokoja a ľahkosti na duši. V starom meste je veľa tmavých uličiek, ale nemám problém do nich vkročiť. Najradšej sa prechádzam v škaredom počasí, domáci aj turisti sú v tom čase schovaní vo vnútri a ja mám celé mesto iba pre seba.
Vždy som si priala, aby som mohla cestovať v čase. V Edinburghu sa vraciam do stredoveku a objavujem miesta, o ktorých čítam iba vo fantasy knihách. Už to však nie je iba mesto, je to priateľ, cítim sa tu šťastne a bezpečne. Inak by som sa v noci s lampášom neprechádzala po cintoríne Greyfriars Kirkyard, hľadajúc hrob Toma Riddla a už vôbec by som sa nezúčastnila nočnej prehliadky podzemných pivníc (South Bridge), v ktorých sa (údajne) vyskytujú duchovia s veľmi nešťastnými osudmi. Doteraz som však žiadneho nevidela, na tvári som nepocítila studený dych, ani ma nič pri odchode z pivníc nechytilo za rameno. V cene vstupenky je len prehliadka, duchom sa zadarmo očividne strašiť nechce.
Okrem pamiatok, o ktorých si môžete prečítať TU, nevynechajte návštevu:
Brunch v Greenwoods
Moja obľúbená reštaurácia, v ktorej majú vynikajúce škótske raňajky, a to aj vo vegetariánskej a vegánskej verzii. Z jednej porcie sa pokojne najedia aj dvaja. Je tu vždy plno a na stôl si bez rezervácie počkáte. Reštaurácia je veľmi malá ale má super atmosféru a obsluha je vždy príjemná.
Surgeons' Hall Museums
Múzeum je veľmi zaujímavé, nájdete tu rôzne nástroje, ktoré sa používali počas pôrodu alebo pri návšteve zubára. V patologickom múzeu som videla vystavené objekty, z ktorých mi chvíľami prišlo nevoľno. Patrili medzi ne ľudské pozostatky postihnuté chorobami ako napr. ruka napadnutá gangrénou, deformácie kostí, anomálie, rakovina… Najviac mi v pamäti utkvela stiahnutá koža z lebky (aj s vlasmi). Okrem kostí a častí tiel sú tu vystavené aj ľudské orgány (zaujali ma hlavne mozgy a srdcia). Myslím si, že múzeum nie je vhodné pre slabé žalúdky. Vstupné stojí 9,50 libier.
Portrait Gallery
Galéria je postavená v neo-gotickom štýle. Na prízemí ma ihneď ohúrila Great Hall s klenbami, sochami a červenými lampášmi visiacimi zo stropu, na ktorom sú vyobrazené znamenia zverokruhu, 47 súhvezdí a 2 000 jagajúcich hviez. V galérii nájdete portréty významných osobností Škótska a dozviete sa informácie zo škótskej histórie. Najviac sa mi páčila maľba s vyobrazením popravy kráľa Charlesa I. (The Kings’ last day: The Execution of Charles I.) a oddelenie súčasného umenia. V galérii sa nachádza aj malá knižnica. Okrem kníh sú v jej vitrínach vystavené aj odtliatky groteskne vyzerajúcich hláv s názvom Life and Death masks: The Famous and the Infamous.
Edinburgh som navštívala už tretíkrát. Najviac som si pobyt užila v auguste počas Fringe festivalu. Dážď mi v Edinburghu až tak neprekáža, ak si však naplánujete 5-dňový výlet počas ktorého 4 dni prší, môžete byť sklamaní. Tento čas je ale ako stvorený na návštevu múzeí a galérií (väčšina z nich je zadarmo). Ak sa chystáte do Škótska, pre istotu si zabaľte nepremokavé oblečenie (na dáždniky sa vykašlite). Domáci sa pred dažďom špeciálne nechránia, ani nenosia nepremokavé oblečenie, a tak mám pocit, že “leje” iba na turistov.
Prečítajte si o Portrait Gallery na www.nationalgalleries.org
Viac o Surgens’ Hall Museums sa dozviete na www.museum.rcsed.ac.uk
Viac o Frankenstein bare nájdete na frankensteinedinburgh.co.uk
Rezervujte si stôl v Greenwoods na www.greenwoods.eu
Vstup do pivníc si kúpite na www.mercattours.com