„Koľko to stojí?“ opýtala som sa predavača stojaceho pred malým stánkom s množstvom suvenírov zelenej farby.
„5 EUR,“ odpovedal a podal mi čelenku s veľkou zelenou mašľou a lesklými flitrami.
Zaplatila som a nasadila som si čelenku na hlavu. S úsmevom na tvári som vykročila smerom k hradu. Do začiatku sprievodu svätého Patrika zostávalo ešte pár hodín, a tak boli ulice mesta takmer prázdne. Do Dublinu, v írskom jazyku Baile Átha Cliath, som priletela z Bratislavy. Lietadlo odlietalo už o šiestej ráno a kúpu lacnej letenky som oľutovala hneď ako som sa o tretej ráno zobudila na zvuk budíka.
Sprievod
Sprievod sa začal pochodom policajtov, vojakov, hasičov, záchranárov, ktorým obyvatelia mesta hlasno tlieskali. Medzi nimi prešiel aj pán zbierajúci odpadky, ktorému návštevníci festivalu zatlieskali s rovnakým zápalom. Ďalej nasledovali hudobné sprievody – bubeníci, saxofonisti, flautisti a množstvo tanečníkov. Vizuálne ma najviac zaujali veľké figuríny a objekty ako napr. žralok alebo diskoguľa. Sprievod taktiež tvorili umelci z iných krajín ako napr. z USA, Brazílie a Francúzska.