„Koľko to stojí?“ opýtala som sa predavača stojaceho pred malým stánkom s množstvom suvenírov zelenej farby.
„5 EUR,“ odpovedal a podal mi čelenku s veľkou zelenou mašľou a lesklými flitrami.

Zaplatila som a nasadila som si čelenku na hlavu. S úsmevom na tvári som vykročila smerom k hradu. Do začiatku sprievodu svätého Patrika zostávalo ešte pár hodín, a tak boli ulice mesta takmer prázdne. Do Dublinu, v írskom jazyku Baile Átha Cliath, som priletela z Bratislavy. Lietadlo odlietalo už o šiestej ráno a kúpu lacnej letenky som oľutovala hneď ako som sa o tretej ráno zobudila na zvuk budíka.

Festival svätého Patrika

Festival svätého Patrika alebo St. Patrick’s Festival, ktorý sa každoročne koná 17. marca, je najväčšou oslavou írskej kultúry a dedičstva vo svete. Tento národný sviatok je venovaný svätému Patrikovi – patrónovi Írska. Citát „Everyone is Irish on March 17th,“ (17-teho marca je každý Írom) som zahliadla na stene v tradičnom írskom pube a s týmto výrokom som sa úplne stotožnila. Okrem zelenej čelenky som si na krk uviazala šál s trojlístkom (shamrock), ktorý je jedným zo štátnych symbolov Írska. Nechty som mala nalakované zeleným lakom a na očiach sa mi trblietal zelený očný tieň.
Počas festivalu sa v meste konajú rôzne tanečné a hudobné predstavenia, umelecké výstavy, workshopy, prehliadky a ďalšie podujatia. Ja som sa najviac tešila na hlavný program dňa, a tým bol sprievod. Vstup na sprievod je síce zadarmo, ale ak neradi dlho stojíte, môžete si kúpiť miesto na sedenie v jednej z niekoľkých tribún. Lístky sa pohybujú od 100-250 EUR.

Sprievod

Moja tribúna sa nachádzala pri katedrále svätého Patrika, takmer na samom konci sprievodu. Mala som ešte čas, a tak som si sadla na lavičku v záhrade pred katedrálou a tešila som sa z krásneho teplého dňa (to som ešte nevedela, že je v okolí katedrály pochovaných 600 ľudí). Záhrada sa pomaly začala zapĺňať ľuďmi v rôznych outfitoch. Najpopulárnejším doplnkom bol zelený klobúk, ktorý nosili nielen muži ale aj ženy. Tí kreatívnejší ho doplnili umelou ryšavou bradou. Medzi ďalšie doplnky patrili zelené čelenky, šály, tetovačky, vlajky a okuliare v tvare trojlístka. Najviac sa mi páčili ľudia oblečení od hlavy po päty v zelenej farbe.
Keď som sa usadila na tribúne všimla som si, že väčšina návštevníkov sa pozná. Sedeli tu skupinky kamarátov alebo členovia rodín, ktorí prišli nielen osláviť sviatok ale sa predovšetkým dobre zabaviť. Všetci boli v skvelej nálade a nikomu nevadilo, že kým sa objavil sprievod ubehli dve hodiny. Video zo sprievodu nájdete na konci článku.

Sprievod sa začal pochodom policajtov, vojakov, hasičov, záchranárov, ktorým obyvatelia mesta hlasno tlieskali. Medzi nimi prešiel aj pán zbierajúci odpadky, ktorému návštevníci festivalu zatlieskali s rovnakým zápalom. Ďalej nasledovali hudobné sprievody – bubeníci, saxofonisti, flautisti a množstvo tanečníkov. Vizuálne ma najviac zaujali veľké figuríny a objekty ako napr. žralok alebo diskoguľa. Sprievod taktiež tvorili umelci z iných krajín ako napr. z USA, Brazílie a Francúzska.

Počas festivalu bola atmosféra v Dubline úplne iná ako v bežný deň. Ľudia sa nielen bavili ale boli aj veľmi priateľskí a komunikatívny. Túto zmenu som si všimla po tom, ako som sa do Dublinu po mesiaci vrátila. Odrazu bolo mesto všedné, nikto si ma nevšímal, neprihovoril sa ani nenadviazal očný kontakt. Z ulíc sa vytratila aj zelená farba, ktorú som zahliadla len na írskych vlajkách visiacich po celom meste. S nostalgiou som si spomenula na plné ulice ľudí v zelených outfitoch. V pamäti mi zostal aj muž, ktorý sa mi na festivale prihovoril. Zastavil ma na ulici aby sa opýtal ako sa volám a odkiaľ som. Ako správny gentleman mi podal ruku a predstavil sa. Môj nápadník mal asi 70 rokov a naša nevinná konverzácia ma príjemne prekvapila.
 
Viac informácií o Festivale svätého Patrika sa dozviete na stpatricksfestival.ie
O tom, aké pamiatky som v Dubline navštívila si prečítate TU